Máte radi horory? Aj tie knižné? A skúšali ste nejaký slovenský? Či už sú vaše odpovede na tieto otázky áno, alebo aj nie, knižka Strach od Jozefa Kariku by vám v knižnici nemala chýbať.
Málokedy sa totiž stane, že sa Slovenská knižka vyrovná svetovej literatúre. Počet takýchto kníh, by aj menej zručný drevorubač dokázal ukázať na prstoch ruky. Aspoň jeden prst by určite patril niektorej knižke Jozefa Kariku, ktorý po svojej mafiánskej trilógii a dvojrománu z obdobia druhej svetovej vojny tentokrát preniesol svoju knižku do súčasnosti. Pekne strašidelnej súčasnosti patrí sa povedať.
Príbeh totiž nie je pre slabšie povahy a čo sa týka strachu a vyobrazovaného “krviprelievania”, nebojí sa ísť tam, kde svetová literatúra zvyčajne ostáva ostýchavo prešľapovať pred dverami. Mám tým samozrejme na mysli to, že aj deťom sa stávajú zlé veci… Karikov príbeh je totiž na deťoch postavený.
;
V Ružomberku, konkrétne v Malých Tatrách totiž deti miznú. A ostávajú po nich nie práve najpríjemnejšie stopy. A zdá sa, že Jozef Karský (hl. hrdina) o tom vie viac ako sa na prvý pohľad zdá. Nie je to totiž prvý krát čo sa to deje, a v minulosti aj Jožo pocítil nepríjemný, studený dotyk zla, ktoré, ako sa zdá, skrýva sa v temnom lese za domami.
Slovenského čitateľa si Karika obmotá okolo prsta jednoducho. Toto nie je žiaden príbeh zďaleka, z USA, Anglicka, nie je dokonca ani, z už tiež dosť prefláknutej Bratislavy. Je z Ružomberka, z dnešných dní. A tak je pre Slovenského čitateľa, hlavne mimobratislavského, veľmi jednoduché sa stotožniť nielen s hlavným hrdinom, ale aj s realitou okolia.
Napomáha tomu samozrejme aj Karikov geniálny opis prostredia, verte mi, nebude trvať dlho a budete na Google maps hľadať Ružomberok, Malé Tatry a skupinku pár domov, kde Karský býva. A keď to na Street View nájdete, popozeráte, že to tam skutočne stojí, zbadáte, že za domami skutočne začína TEN les a v ňom skutočne sú TIE lúky, začnete byť troška nepokojní. A nepokoj pozvoľným plynutím príbehu prechádza do strachu a o to autorovi ide.
Postupne vás autor do knihy vtiahne, začiatok je troška rozvláčny a pomalší, ale napokon sa do príbehu ponoríte. A práve vtedy zistíte, že vás Karika má, že vás chytil a vy začínate mať nutkavý pocit ísť zasvietiť svetlo, lebo tá tma je akási nepríjemnejšia ako bola pred knihou. Dej postupne graduje a koniec vás dostane, za to vám ručím, obyčajný ranný mráz už po ňom nikdy nebude taký akým býval. Budete si dávať pozor. Budete mať STRACH!
